Problematika boja proti praniu špinavých peňazí je v Slovenskej republike predmetom právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML“).

Uvedená oblasť je do značnej miery ovplyvnená právom Európskej únie, ktorá prijala v tomto ohľade už niekoľko harmonizačných smerníc; poslednou z nich bola smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849 (ďalej len „4. AML smernica“). Tá bola v rámci slovenského práva implementovaná prostredníctvom zákona č. 52/2018 Z. z., ktorý priamo novelizoval Zákon o AML.

Napriek tomu, že pôvodná transpozičná lehota vo vzťahu k 4. AML smernici uplynula 26.06.2017, väčšina členských štátov (medzi nimi aj Slovensko) ju nedodržala; slovenská novela nadobudla čiastočne účinnosť k 15.03.2018 a niektoré ustanovenia ju nadobudnú v blízkej budúcnosti, ku dňu 01.11.2018.

POVINNÉ OSOBY A ICH POVINNOSTI

Právna regulácia v Zákone o AML kladie právne povinnosti predovšetkým na tzv. povinné osoby. Taxatívne vypočítaný okruh povinných osôb možno vo všeobecnosti označiť za veľmi široký, niektoré odhady hovoria o vyše pol milióne dotknutých subjektov v rámci Slovenska. Patria sem napríklad banky, poisťovne, centrálny depozitár cenných papierov, burzy cenných papierov, finanční agenti a poradcovia, dražobné spoločnosti, insolvenční správcovia, exekútori, audítori, účtovníci či daňoví poradcovia. Prostredníctvom ostatnej novely prišlo k precizácii spomínaného okruhu. V prípade niektorých druhoch subjektov, ako je advokát alebo notár, sa tie stávajú povinnými osobami len pri výkone istých konkrétnych činností. V prípade advokáta a notára je tomu tak konkrétne pri poskytovaní právnej služby, týkajúcej sa finančnej operácie alebo iného konania, smerujúceho k pohybu finančných prostriedkov (resp. ak toto konanie tento pohyb priamo vyvolá) pri taxatívne enumerovanom okruhu činností; patrí sem napr. prevod vlastníctva nehnuteľnosti či podniku, správa alebo úschova finančných prostriedkov alebo iného majetku, založenie účtu v banke a jeho správa, alebo založenie, činnosť a riadenie právnickej osoby (najmä obchodnej spoločnosti).

Povinnou osobou v zmysle Zákona o AML je tiež každá právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, vykonávajúca hotovostný obchod v hodnote najmenej 10.000,- EUR (tu prišlo k zníženiu hranice z 15.000,- EUR), a to bez ohľadu na to, či sa nachádza v zozname povinných osôb .

Zákon o AML ukladá povinným osobám príslušný súbor povinností prostredníctvom troch rôznych režimov, v závislosti od konkrétnych okolností. Jedná sa o tzv. základnú starostlivosť, zjednodušenú starostlivosť a zvýšenú starostlivosť. Z každej z nich vyplýva iný stupeň a náročnosť opatrení, ktoré musí povinná osoba realizovať.

Aplikovanie základnej starostlivosti sa stalo obligatórnym v prípade vykonávania obchodu, ktorého hodnota dosiahne hodnotu najmenej 1.000,- EUR. Predmetná povinnosť v sebe zahŕňa predovšetkým identifikáciu klienta a jeho konečného užívateľa výhod.


REGISTRÁCIA KONEČNÝCH UŽÍVATEĽOV VÝHOD

4. AML smernica a novela zavádzajú pre všetky právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy, novú registračnú povinnosť. Tieto subjekty budú povinné povinné zaregistrovať svojho konečného užívateľa výhod do príslušného registra (jeho neverejnej časti); jedná sa predovšetkým o Obchodný register, register nadácií, register neinvestičných fondov či register neziskových organizácií. Povinnosť sa však dotkne predovšetkým obchodných spoločností. V prípade spoločností, ktoré vznikli do 31.10.2018 sú tieto povinné zrealizovať tento zápis do 31.12.2019. V prípade novo registrovaných spoločností od 01.11.2018 musí byť konečný užívateľ výhod zaregistrovaný už pri prvozápise takejto spoločnosti. Všetky povinné osoby sú už od 15.03.2018 povinné mať svojich konečných užívateľov výhod identifikovaných a viesť o nich evidenciu, takže registrácia by mala predstavovať prenesenie existujúcich dát do Obchodného registra. Ako sme uviedli, predmetné informácie nebudú v registroch verejne dostupné. Vybrané orgány verejnej moci a povinné osoby si ich ale budú oprávnené v zákonom vymedzených prípadoch vyžiadať.

Ako je známe, Slovenská republika bola jedným z prvých štátov EÚ, ktorá zaviedla vlastný register konečných užívateľov výhod. Od 01.02.2017 bol predchádzajúci register vedený Úradom pre verejné obstarávanie nahradený novým Registrom partnerov verejného sektora, vedenom Okresným súdom Žilina; táto registrácia predstavuje zákonnú podmienku vo vzťahu k realizácii viacerých druhov obchodovania so štátom a verejným sektorom (predovšetkým sa jedná o verejné obstarávanie). Vyššie spomínaná registrácia konečných užívateľov výhod do Obchodného registra ale nemá vplyv na povinnosť registrácie v rámci Registra partnerov verejného sektora.

ZÁVER

Uvedené zmeny možno považovať za medzistupeň v rámci nastoleného trendu. 09.07.2018 vstúpila medzičasom do platnosti 5. AML smernica, ktorú by mali členské štáty implementovať do 10.01.2020. Jej súčasťou bude napríklad prístup verejnosti do registrov o konečných užívateľoch výhod. Možno teda očakávať ďalší legislatívny vývoj vo vyššie spomínaných oblastiach aj v rámci Slovenskej republiky.