Slovenský parlament schválil dňa 12.10.2017 rozsiahlu novelu Obchodného zákonníka, ku ktorej publikácii v Zbierke zákonov prišlo pod číslom 264/2017 Z. z. dňa 08.11.2017. Novela zavádza viacero noviniek do slovenského práva obchodných spoločností.

SPRÍSNENIE PODMIENOK FÚZIÍ

Predmetom najrozsiahlejšej pozornosti zo súboru legislatívnych zmien obsiahnutých v danej novele bola úprava podmienok fúzií (splynutia, zlúčenia a rozdelenia) obchodných spoločností, teda ich zrušenia bez likvidácie (s právnym nástupcom). Nová právna úprava v tejto čiastkovej otázke dokonca nadobudla účinnosť už dňa 08.11.2017 (väčšina ustanovení novely ju nadobúda až 01.01.2018).

Pri zániku spoločnosti bez likvidácie vznikli nové osobitné podmienky, bez splnenia ktorých je realizácia fúzie zakázaná. Jedná sa o nasledovné podmienky:

• hodnota vlastného imania nástupníckej spoločnosti nesmie byť záporná;
• fúzované spoločnosti nesmú byť v likvidácii;
• proti fúzovaným spoločnostiam nesmú pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie (tu sa pripúšťa výnimka v prípade udelenia súhlasu správcom konkurznej podstaty);
• voči fúzovaným spoločnostiam sa nesmie viesť konanie o ich zrušení.

Zavedenie týchto podmienok si kladie za cieľ predchádzaniu nekalým praktikám (najmä cielenému vyhýbaniu sa likvidácii či konkurzu) pri fúziách. Ústredným motívom je požiadavka dostatočného ekonomického zdravia nástupníckej spoločnosti, ktorá bude po realizácii fúzie naďalej zmluvným partnerom veriteľov a tretích strán.

V prípade nedodržania uvedených kritérií sa zavádza výslovná zodpovednosť štatutárnych orgánov fúzovaných spoločností svojím veriteľom za škodu, ktorú im porušením týchto povinnosti spôsobia.

Novinkou zvyšujúcou transakčné náklady je tiež povinnosť zaobstarať správu audítora, ktorý v nej osvedčí, že hodnota vlastného imania nástupcu (hodnota záväzkov vs. hodnota majetku) nebude ku dňu účinnosti fúzie záporná. Audítorská správa sa neskôr povinne prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.
Návrh zmluvy o splynutí, zlúčení či projekt rozdelenia spoločnosti je tiež nutné notifikovať správcovi dane (v lehote najneskôr 60 dní pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má o príslušnom návrhu rozhodnúť).

ZVÝŠENIE OCHRANY OBCHODNÉHO TAJOMSTVA

Zmeny nastali v oblasti ochrany obchodného tajomstva, a to najmä v dôsledku transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).

Zavádzajú sa nové pojmy „majiteľ obchodného tajomstva“ a „narušiteľ obchodného tajomstva“ a precizuje sa vymedzenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva (ako aj súvisiace výnimky) v rámci úpravy nekalej súťaže.
Ďalej tiež prichádza k rozšíreniu právnych prostriedkov ochrany. Konkrétne sa v Obchodnom zákonníku zavádza osobitná právnej úpravy neodkladných opatrení (lex specialis vo vzťahu k úprave v Civilnom sporovom poriadku), kde je súdom poskytnuté špecifické portfólio povinností, ktoré možno narušiteľovi obchodného tajomstva uložiť. Pribudla tiež možnosť vydania tzv. nápravných opatrení voči rušiteľovi, ktoré sa ukladajú až samotným meritórnym rozhodnutím.

Napriek zavedeniu osobitnej úpravy právnych prostriedkov ochrany proti porušeniu obchodného tajomstva zostávajú samozrejme plne aplikovateľnými právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži.

„FAKTICKÝ“ ŠTATUTÁRNY ORGÁN A POVINNOSTI BÝVALÉHO ŠTATUTÁRNEHO ORGÁNU PO ZÁNIKU FUNKCIE

Novela Obchodného zákonníka zavádza nové pravidlo, v zmysle ktorého sa na osobu, ktorá síce nebola do funkcie štatutárneho orgánu vymenovaná, ale fakticky ju vykonáva, rovnako vzťahuje požiadavka výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou a takáto osoba má povinnosti mandatára. Regulácia si kladie za cieľ pokryť fenomén obchodného riadenia spoločností osobami v pozadí, pre ktoré by sa za splnenia istých okolností rovnako mala aplikovať aj právna úprava zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov. Na to, aby sa predmetné ustanovenia aplikovali, musí daná osoba fakticky vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu a musí sa tak diať bez vymenovania.

Zákon tiež reaguje na aplikačné problémy spojené s nedodržiavaním povinnosti podľa § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka (ustanovenie nového člena štatutárneho orgánu do 3 mesiacov od zániku funkcie predchádzajúceho jediného člena). Ak nepríde k zápisu novej osoby do 60 dní od uplynutia uvedenej trojmesačnej lehoty, bývalý člen štatutárneho orgánu je povinný podať návrh na zrušenie spoločnosti na súd. Explicitne sa tiež zavádza povinnosť bývalého štatutárneho orgánu poskytovať aj po zániku funkcie súčinnosť vybraným orgánom verejnej moci.

ZODPOVEDNOSŤ OVLÁDAJÚCICH SPOLOČNOSTÍ ZA ÚPADOK OVLÁDANÝCH SPOLOČNOSTÍ

Novela zavádza zodpovednosť tzv. ovládajúcich osôb (t. j. osoby, ktoré majú priamo alebo nepriamo podiel na spoločnosti, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv) voči veriteľom ovládanej dcérskej spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom tejto dcérskej spoločnosti, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Zákon ponúka ovládajúcej osobe možnosť zbavenia sa zodpovednosti, za predpokladu, že preukáže náležitú informovanosť a konanie v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

ĎALŠIE ČIASTKOVÉ ZMENY

Register diskvalifikácií, zavedený do slovenského korporátneho práva s účinnosťou od 01.01.2016, je po čase opäť predmetom zmien. Zavádza sa možnosť, aby trest zákazu činnosti výkonu funkciu štatutárneho orgánu či dozorného orgánu nemusel už ukladať len súd, ale smerom do budúcnosti už aj iné orgány (najmä správne a daňové). Túto možnosť (ako aj konkrétne dôvody vylúčenia) im ale bude musieť vyslovene priznať osobitný zákon.

Rovnako novela pridáva nové obmedzenia prevoditeľnosti obchodného podielu v s.r.o., a to v situáciách, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu alebo voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

Prišlo tiež k zavedeniu novej skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie.